[ Skočiť na obsah ] [ Skočiť na oznamy ]

Múzeum



Modra, podobne ako ďalšie lokality, sa stala hrnčiarskym strediskom vďaka dostatku kvalitnej hliny a dreva v jej okolí. Najstaršie písomné doklady týkajúce sa hrnčiarskej výroby, pochádzajú zo 17. storočia, kedy už v Modre pracoval aktívne hrnčiarsky cech (1636). Súčasne s hrnčiarstvom sa od 17. storočia začína rozvíjať i džbankárstvo. Za rozšírenie tejto džbankárskej výroby vďačíme predovšetkým potomkom habánskych keramikárov, príslušníkom náboženskej sekty novokrstencov, ktorí, prenasledovaní pre svoju vieru, našli útočište a domov na Morave a západnom Slovensku (Sobotište, Leváre, Košolná, Častá, Dechtice...). Vo svojich početných strediskách zakladali povestné džbankárske dielne, ktoré sa vyznačovali nádhernou lesklou, maľovanou keramikou. Po rozpade habánskych spoločenstiev habánski džbankári postupne splynuli s miestnymi hrnčiarmi. V tomto období (18. st.) sa i Modra stala známym džbankárskym strediskom.

V modranských dielňach začal vznikať nádherne bielo glazovaný, maľovaný nízky i vysoký točený riad s modrým, žltým, zeleným a fialovým dekórom. V roku 1872 boli zrušené remeselné cechy, čím nastal pre keramických majstrov problém vo výchove nového dorastu. V tom čase v meste pôsobilo takmer šesťdesiat džbankárov. Krízu v dielňach zažehnalo mesto Modra, na čele s Jánom Maierom, tým, že v roku 1883 zriadilo Keramické – priemyselné učilište (Agyagipartanműhely Modor). Učilište prevzalo po zrušení cechov niektoré funkcie keramického cechového remesla, šlo napríklad o organizovanie učňov, účtovanie práce i organizáciu výroby. Hlavným cieľom učilišťa bolo naučiť učňov zhotovovať „lepší jarmočný tovar“. Mesto Modra vyčlenilo priestor pre dielňu v budove južnej bašty, zaviazalo sa tiež hradiť osvetlenie výrobne a na pálenie v peci poskytnúť potrebné drevo z mestských lesov. Vedúcim dielne, neskôr majiteľom (1888) sa stal rodák z Vyškova Jozef Mička. Dielne pre potreby učilišťa upravil staviteľ Ján Doringer a podľa Mičkových plánov sa zhotovila džbankárska pec.

Za vedenia Jozefa Mičku dielňa prosperovala, produkovala „flámovaný“ wagramský, namáčaný znojemský riad a šmelcový pestro maľovaný riad, chránený vlastnou značkou „MODOR“. Dielňa sa vďaka vysokému dopytu po svojich výrobkoch rýchlo rozrástla. Skladala sa zo štyroch pracovných miestností, pričom v jednej z nich sa nachádzala pec zo sušiarňou. Po smrti Jozefa Mičku sa dielňa borila s existenčnými problémami a niekdajšiemu prosperujúcemu, keramickému remeslu hrozil totálny úpadok. Z tejto krízy dielňu vyviedli miestni vlastenci, evanjelický kňaz Samuel Zoch, Vladimír Jurkovič a jeho brat slovenský architekt Dušan Jurkovič. Založením akciovej spoločnosti Karol Žák a spol. (1912), neskôr s názvom Dielňa na výrobu hlineného riadu bola opäť keramická výroba v Modre vzkriesená.

Tradičné ľudové výrobky boli doplnené o nové secesné vzory vyvážané do Maďarska, Nemecka a Viedne. Sľubný vývoj a prosperujúcu výrobu narušila 1. svetová vojna. V dielni sa takmer nepracovalo. Nová éra modranskej majoliky sa začala písať vznikom Československej republiky, kedy sa výroba v dielni opäť nielenže obnovila, ale i neobvykle rozrástla. Tradičný hrnčiarsky riad vyrábali v modranskej dielni až do roku 1924. Na základe nových vzorkovníc Heřmana Landsfelda a Jána Ludwiga sa podstatne rozšíril celý keramický sortiment. Vzorkovnica obsahovala okolo 259 kresieb rôznych typov džbánov, váz, čutor, tanierov a kalamárov.

Vysoká technická a estetická úroveň majolikových výrobkov bola ocenená na viacerých medzinárodných výstavách (Grand Prix v Paríži v roku 1925, vo Philadelphii v roku 1926, v Barcelone v roku 1929 a v Liege v roku 1930). Veľký prínos pre dielňu mal príchod Irmfrieda Liebschera, vynálezcu pravej červenej farby, ktorá celkovo obohatila farebnosť modranského džbankárstva. Nad tradíciou a pôvodnosťou modranskej keramiky bdel od roku 1923 ako vedúci dielne Heřman Landsfeld. Svojou neúnavnou prácou neustále dopĺňal modranský dekór o nové, či pôvodné, archeologicky objavené a prekreslené vzory. Dielňa sa však neustále prispôsobovala i dobovému vkusu, okrem tradičnej keramiky ľudového typu sa sortiment obohatil o keramické figurálne plastiky. Vyrástla tu skupina vynikajúcich figuralistov. (Imrich Kóňa, Michal Škarčák, Ignác Bizmayer, Rudolf Barčík, Vincent Labaj). Modranská keramická dielňa sa stala v roku 1952 v dôsledku združstevňovania súčasťou Zväzu výrobných družstiev a prijala názov Slovenská ľudová majolika. V roku 1972 bola budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku – „Manufaktúra na majoliku“ Od roku 1987 po dobudovaní nových priestorov sa zo starej budovy v južnej bašte definitívne presťahovala. Na tomto mieste sme pre Vás vytvorili múzeum keramiky, do ktorého Vás srdečne pozývame.

Ďakujeme za spoluprácu a podporu:

Logo Uni Credit Bank Logo SNM

Oznamy

MINIKURZ KERAMIKÁRA

detail »

Relax pobyt pre dvoch

detail »

Kre-aktív pobyt

detail »

SPOLUPRÁCA

PARTNERI

Benefit Plus tripadvisor Sphere www.limba.com relax portal Stredná odborná škola vinársko-ovocinárska, Modra SPP program  


AKCEPTUJEME

VISA Elektron VISA Master Card Ticket Restaurant Cardt  -      

DÁTUM PRIDANIA
26.05.2018

Lang menu

zavrieť okno

MINIKURZ KERAMIKÁRA

Kurz keramiky a točenie na hrnčiarskom kruhu

Chceli by ste sa aspoň na chvíľu ocitnúť v roli umelca? Využite svoju fantáziu, oživte tradície a vymodelujte si keramický výrobok priamo na mieste, kde tradičná modranská majolika vznikla. V priestoroch hotelového Múzea Keramiky Vás prevedieme minulosťou našich predkov a zoznámite sa s týmto tradičným remeslom. Zasvätíme Vás do tajov hrnčiarstva, navyše si od nás odnesiete vlastnoručne vyrobený darček. Minikurz keramikára Vám poskytne priestor pre realizáciu Vašej šikovnosti. Točenie keramiky je bezpochyby relaxačná práca, navyše rozvíja tvorivosť, fantáziu a estetické cítenie. Uvoľňuje napätie a stres. Keramická hlina je úžasný materiál, ktorej sa určite podľahnete aj Vy.

Vytvorte si vlastný keramický hrnček alebo vázičku priamo v mestečku Modra. Kurzy točenia alebo maľovania sa realizujú vždy min. pre dve osoby. Odporúčame pohodlné oblečenie, ktoré nemusí ostať čisté. Kurz točenia na hrnčiarskom kruhu trvá 1 hodinu. Svoj nevypálený výrobok si môžete vziať so sebou alebo si ho môžete dať vypáliť. Z technologických dôvodov ako je schnutie hliny, vypálenie a chladenie sa termín vypálenia a vyzdvihnutí a výrobku dohaduje individuálne.

Rezervácia je potrebná vopred na tel. č. 033/6908 500 alebo mailom recepcia@hotelmajolika.sk. Kurz Vám radi naceníme a potvrdíme rezerváciu.

zavrieť okno